Pokračujeme v článkoch zo série Ženy v energetike. Tentokrát sme navštívili Jaslovské Bohunice, kde sme sa zoznámili s nekonečne pozitívnou kolegyňou Evou Brnovou.
Ďalšia zo šikovných kolegýň nás v rámci série Ženy v energetike previedla prácou mechaničky SKR (systém kontroly riadenia). Volá sa Eva Brnová a jej nákazlivý smiech nás sprevádzal celým dňom. Svoju prácu má rada, čo bolo vidno najmä vtedy, keď nám o nej s nadšením rozprávala a nezabudla vychváliť aj kolegov, s ktorými tvorí kolektív údržby – meracia a regulačná technika.
Eva nastúpila do Slovenských elektrární v septembri 2019. V tom období hľadala novú prácu a nové výzvy. Odmalička ju lákala práca so skrutkovačom, nevedela by si predstaviť tráviť celý deň v kancelárii za stolom. Predtým, ako k nám nastúpila, pôsobila vo výrobných firmách, aj keď v inej sfére. Vždy to však boli technicky orientované pozície. Dnes je už doma v takmer všetkých častiach elektrárne.
Čo máte ako mechanička SKR na starosti?
Je to hlavne opravovanie prevodníkov a kalibrácie prevodníkov a snímačov. Každý z nás má na starosti niečo iné, ja konkrétne mám na starosti vzduchotechniku, kde sledujem tlaky, teploty a vlhkomery. Ak je niečo zlé, tak robíme kalibrácie, resp. keď niečo nefunguje, tak aj opravy.
Je to vzduchotechnika, ktorá sa nachádza v primárnom okruhu, (kde dochádza k štiepnej reakcii a výrobe vodnej pary). Tam sú to rôzne chodby, boxy, reaktorová sála a všade, kde sú prístroje, ale kalibrácie robíme aj na vzduchotechnike, ktorá sa nachádza na strojovni. V primárnom okruhu sú to prevodníky (ukazujú nám jednotlivé hodnoty, parametre) a snímače tlaku, prietok, teploty a vlhkosti. Ide o zariadenia, ktoré nám pri meraní ukazujú určité hodnoty a mojou úlohou je z nich rozpoznať, či fungujú správne. Na to mi slúžia rôzne meracie prístroje, ktoré tie pôvodne namerané hodnoty dokážu previesť na unifikovaný signál napätia a prúdu a z neho vyčítam, či tie prevodníky a snímače pracujú správne. Niekedy pomôže samotná kalibrácia, ktorú vykonávam u seba v laboratóriu, ale keď nie tak prístroj buď opravím, ak sa ešte dá alebo ho vymeníme za nový.
Ako vyzerá váš typický deň?
Môj typický deň sa začína kávou, 🙂 až potom vyrážam do práce. V práci máme ako prvé ranný brífing s kolegami a majstrom, kde sa rozdelí práca a odchádzame všetci na svoje pracoviská. Ja som počas dňa väčšinou na strojovni, kde je vzduchotechnika a turbíny a na primári. Počas dňa pracujem spolu s kolegom, pričom jeden kalibruje a druhý kontroluje snímač, či vyhovuje na prevodníku zadaná hodnota. Rovnako je dôležité, aby sme boli dvaja, aj z bezpečnostných dôvodov.
Činnosti počas dňa sú rôzne. Prvoradé sú kalibrácie, ktoré sú dané a potom riešime poruchové hlásenia, keď treba niečo opraviť. Niektoré veci opravujeme my, napr. prevodníky na vzduchotechnike opravujem ja, snímače zase kolega. Keď máme nahlásenú poruchu, musíme opravovať. A keď máme kalibráciu, tak sa prístroj len skalibruje, ale aj pri tej kalibrácii sa môže stať, že bude prevodník nefunkčný a treba ho aj tak opraviť. Nie je to stále tá istá práca, nie je to rovnaké. Vždy je potrebné najskôr zistiť chybu, poruchu. Pomerať, otestovať súčiastky, či to funguje a až potom sa zvolí riešenie.
Poobede buď pokračujeme v prácach, alebo ešte vypisujeme protokoly. Na konci smeny máme tzv. debriefing, kde si prejdeme, čo sa za deň spravilo.
Ako si spomínate na svoje začiatky?
Počas celého prvého roka ma kolega zaúčal. Najprv opravy a potom som neskôr chodila do výroby. Tam sa meria, kalibruje. Okrem pomoci kolegov máme k dispozícii aj schémy, podľa ktorých sa prístroje opravujú.
Čím je pre vás práca v elektrárňach iná ako predchádzajúce zamestnania?
Práca v elektrárňach je úplne iná ako v akomkoľvek inom závode. Tu si treba dávať v prvom rade pozor na bezpečnosť. Pre mňa je to zmena aj v tom, že nerobím stále tú istú prácu. Veľmi mi vyhovuje, že tu sú činnosti naozaj rôznorodé.
Čím je vaša práca zaujímavá?
Na mojej práci ma baví, že nie je stereotypná. Vždy ma čakajú nejaké nové výzvy, v podstate sa stále učím niečo nové. Všetko, čo sa týka opráv, ktoré robím, resp. kalibrácií, som sa naučila práve tu. Boli to nové informácie, nové poznatky a aj napriek tomu, že mnohí sa boja ísť do primáru, ja som nadšená, že môžem chodiť na takéto miesto, kde väčšina zamestnancov nikdy nebola.
Načo sa najviac tešíte do práce?
Do práce sa teším najviac na kolegov. Pracujem v čisto mužskom kolektíve, som tam jediná žena. 🙂 Odkedy som nastúpila, náš tím sa dosť pomenil, mnohí odišli do dôchodku a nastúpili mladší, s ktorými sa skvele spolupracuje, keďže sú podobne ako ja plní elánu a pracujú dynamicky. Výborne sa dopĺňame. Povedala by som možno, že s mužskými kolegami sa mi pracuje asi aj lepšie ako so ženami, ale zistila som, že sú viac klebetní ako ženy. 🙂
Ste technický typ aj mimo práce?
Rozhodne áno. Nemám problém hoci aj doma vziať do ruky skrutkovač, vŕtačku či iný nástroj. Viem si opraviť v rámci možností veľa vecí v mojej domácnosti.
Ako trávite voľný čas?
Baví ma veľmi turistika, no nie vysokohorská, ale skôr lesy. Tiež ma zamestnávajú moje dve takmer 3-ročné vnúčatá Emma a Maxim, s nimi trávim všetok svoj voľný čas. Keď mi ešte nejaký zostane, rada aj pečiem, ale len pre rodinu a tiež veľmi rada čítam.
Čo by ste odkázali ostatným ženám, ktoré si nevedia predstaviť, že by robili technicky ladené zamestnanie?
Ostatným ženám by som odkázala, aby sa nebáli takejto technickej práce. Je veľmi zaujímavá a stále sa tu viete naučiť niečo nové.
