V Slovenských elektrárňach pôsobí s menšou prestávkou už 16 rokov. Prešla si pozíciami od blokovej dozorne, cez oddelenie jadrovej bezpečnosti až na pozíciu vedúcej strediska správy technickej dokumentácie.
V rámci seriálu Ženy v energetike predstavujeme našu ďalšiu kolegyňu – Vieru Pásztorovú, vedúcu strediska správy technickej dokumentácie. Do elektrární nastúpila hneď po vysokej škole v roku 2007, prešla viacerými pozíciami a v každej z nich si našla niečo nové, čo ju napĺňa a baví.
Priekopníčka na blokovej dozorni
Vierka vyštudovala fakultu riadenia a informatiky v Žiline. Po vysokej škole nebola rozhodnutá, kde by chcela pracovať. Vedela len, že chce zostať v obore. K chladiacim vežiam, a to doslova, ju zaviedol priateľ, ktorý bol z okolia Mochoviec. „Pochádzam z Oravy a chladiace veže ma fascinovali od momentu, keď som sa sem presťahovala. Po štátniciach som natrafila na pracovnú ponuku v Mochovciach, kde hľadali operátorov sekundárneho okruhu. V tom čase to bola čisto mužská profesia, čo som vôbec nevedela. Prešla som psychologickými testmi a zavolali ma na pohovor. Až tam som sa dozvedala, že žiadna žena predo mnou túto profesiu ešte nerobila. Veľká vďaka v tomto smere patrí Jozefovi Kurekovi, ako aj Andrejovi Rehákovi, Ladislavovi Šipekimu a Antonovi Mančíkovi. Bez ich priekopníckeho rozhodnutia by to nešlo,“ spomína na prijímací pohovor Vierka
Na vysokej škole mala o niečo viac spolužiakov ako spolužiačok, ale až po nástupe do elektrární zistila, že bude pracovať v čisto mužskom kolektíve. Vierka začínala ako každý operátor na pozícii operátora sekundárneho okruhu v roku 2007. Po absolvovaní zvyšovacieho výcviku sa posunula na pozíciu operátora primárneho okruhu a v roku 2012 sa stala vedúcou reaktorového bloku. Na blokovej dozorni strávila dokopy až sedem rokov.
„Na blokovej dozorni funguje striktné riadenie a jasné pokyny mi vždy vyhovovali. V tom čase bola žena na blokovke veľkou zmenou. Dostala som šancu a som za ňu nesmierne vďačná. Vyšlo to a po mne mohli prísť ďalšie skvelé pracovníčky,“ približuje svoje začiatky a dodáva, že dovtedy boli na blokových dozorniach iba mužské šatne, čo sa tiež začalo meniť.
Mladí potrebujú vzor
Jej láska k matematike a fyzike sa začala už na strednej škole, kde mala vynikajúceho učiteľa matematiky. Pri výbere vysokej školy jej mamina radila študovať pedagogiku, otec zasa odporúčal technický smer, ktorý ju nakoniec priviedol až do Mochoviec. „Myslím si, že už na základnej škole je dôležité mať učiteľa, ktorý žiaka motivuje a vedie ho, ukazuje mu, že fyzika a matika nie sú len o poučkách a vzorcoch.“
Určite pomôže, ak vášeň pre technické smery podporia doma aj rodičia, deviataci si potom vedia ľahšie vybrať strednú školu. Sama sa s deťmi o svojej práci rozpráva, pravidelne navštevujú Energoland, kde mladšieho syna fascinuje 3D film Odysea energie. „Deti už nehovoria, že veže dymia, ale vedia, že veže paria. Staršej Emmke som už vysvetľovala aj ako funguje samotná elektráreň. Snažím sa už teraz, aby si vypestovala lásku k matematike,“ zdôrazňuje dôležitosť vzoru, ktorý deti vidia vo svojich rodičoch.
“Ak by som mala mladým ľuďom poradiť, tak by to boli tieto tri veci – učte sa jazyky, športujte a vyberte si školu s technickým zameraním. Ak ich baví matematika, fyzika či chémia, tak ísť študovať technickú školu je podľa mňa veľmi dobrý krok pre ich ďalšiu budúcnosť. Celkovo technické odbory, kybernetika a informatika je niečo, čo sa veľmi dynamicky rozvíja a v budúcnosti budú veľmi atraktívne pre trh práce.“
Viera Pásztorová, vedúca strediska správy technickej dokumentácie
„Aj keď bola práca na blokovej dozorni pre mňa extrémne zaujímavá, podľa mňa sa nedá veľmi skĺbiť s materstvom. A to bol aj dôvod môjho odchodu z blokovky. Veľkou výhodou zmenovej práce je práve to striedanie zmien a že si prácu nenosíte v hlave domov. Jednoducho ju odovzdáte svojmu nasledovníkovi, čo sa vám na dennej pozícii nikdy nestane. Tam vás práca vždy pekne počká, tak ako si ju rozrobenú predchádzajúci deň necháte. Všeobecne to bola skvelá príležitosť a pracovať na blokovej dozorni je podľa mňa jedna z takých vysnených mét v rámci tejto firmy,“ hovorí Vierka.
Cez bezpečnosť až po vedúcu strediska správy technickej dokumentácie
Jej kariérna cesta viedla na oddelenie jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany, kde pracovala ako špecialistka pre program spoľahlivosti ľudského činiteľa. Bola pri tom, keď vznikali návody pre nástroje na prevenciu ľudských chýb, ktoré sa používajú dodnes nielen na blokových dozorniach.
Po návrate z materskej pracuje na pozícii vedúcej strediska správy technickej dokumentácie. Koordinuje a riadi proces riadenia technickej dokumentácie.
RIADENIE TECHNICKEJ DOKUMENTÁCIE
Technickú dokumentáciu delíme na prevádzkovú, čo sú prevádzkové predpisy a operatívne schémy, a projektovú dokumentáciu.
„Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, tak operatívne schémy, sú schémy, na základe ktorých manipulujú, či už operátori na blokovkách alebo strojníci a my zakresľujeme zmeny do týchto operatívnych schém na základe požiadaviek garanta príslušnej schémy. To znamená, že keď sa v rámci napríklad odstávky zrealizuje investičný projekt a nastanú zmeny v armatúrach alebo potrubiach, tak kolegovia z môjho tímu tam túto zmenu zakreslia a dokument nanovo vydajú,“ vysvetľuje.
Na starosti majú všetky lokality Slovenských elektrární. Len titulov prevádzkovej dokumentácie je asi 7500 a operatívnych schém viac ako 2500. Tiež sa starajú aj o projektovú dokumentáciu, ktorej majú viac ako 7,5 kilometra.
Nie je archív ako archív
Na oddelení technickej dokumentácie pracuje 30 kolegýň a kolegov z rôznych lokalít a špecialista na digitálny archív. „Do našej dokumentácie neustále prichádzajú zmeny, dokumentácia sa poskytuje dodávateľom na realizáciu nových projektov a následne sa aktualizuje a opätovne ukladá. A takýmto zjednodušeným opisom dokumentácia žije v špeciálnej registratúre, takže nie sme taký ten klasický archív, ale všetci nás tak volajú,“ vysvetľuje Vierka, prečo nie je archív ako archív.
Starajú sa o formálnu stránku dokumentácie, to znamená, že pri preberacom konaní skontrolujú, či tam sú všetky položky podľa protokolu, či sú tam správne pečiatky, prílohy, ktoré tam majú byť a na základe toho dokumentáciu zaevidujú (pridelia jej jedinečné evidenčné číslo) a opečiatkujú. Dokument je následne naskenovaný a uložený do digitálneho archívu, kde je prístupný pre všetkých.
Výzvy do budúcna
Najväčšia výzva do budúcna je dodigitalizovanie papierovej dokumentácie a uloženie jej skenov do digitálneho archívu. Digitalizácia prebieha od roku 2016. Nepretržite sa digitalizuje historická dokumentácia a pri novej technickej dokumentácii dbáme na to, aby už pri prvej evidencii bola zdigitalizovaná na 100 % a prístupná pre všetkých v DATD.
Ďalšou výzvou pre oddelenie je postupne prebrať dokumentáciu z Mochoviec 3 & 4, skontrolovať ju a následne zaevidovať. V tomto prípade ide o viac ako 5,5 milióna položiek a kilometre papierovej dokumentácie. Vyžaduje si to veľké úsilie, lebo s touto dokumentáciou bude žiť elektráreň ďalších 60 alebo 80 rokov.
Nemenej dôležitou a potrebnou úlohou je rozšírenie úložných kapacít v Jaslovských Bohuniciach, ktoré v súčasnosti trpia nedostatkom úložných priestorov. Taktiež sa s navyšovaním dát v archíve rozbieha iniciatíva celkového zmodernizovania dokumentačných systémov naprieč firmou a keďže časť aplikácií patrí pod správu oddelenia, ktoré riadi Vierka, budú do tohto procesu intenzívne zapájaní.
Voľný čas venuje deťom
Vierkin manžel je profesionálny vojak a od minulého roka je na misii v zahraničí. Tomuto režimu museli prispôsobiť aj domácnosť a starostlivosť o deti. „Teraz ma hlavne zamestnávajú moje deťúrence vo veku 8 a 5 rokov. V podstate všetok čas venujem im. Bavia ma kvety a záhrada, ktorú máme u starého otca blízko Levíc. Mama na Orave má zasa kopec zvierat, ktoré majú deti veľmi radi. Veľa chodíme na výlety, milujú vodu, takže nás teraz v lete čakajú kúpaliská a určite sa chystáme na oddych v Bosne a Hercegovine, kde je teraz môj manžel,“ dodáva Viera Pásztorová, vedúcu strediska správy technickej dokumentácie Slovenských elektrární.
Galéria
