Aj keď bola elektrikármi obklopená od detstva, k technike sa dostala náhodne. Práca v jadrovej elektrárni jej učarovala a je rada, že každý deň jej prináša niečo nové, čo sa môže naučiť.
Ďalšia kolegyňa, ktorú sme oslovili v rámci nášho seriálu Ženy v energetike, je Kristína Mäsiarová. V elektrárni čoskoro oslávi svoje prvé výročie, avšak ako nováčik jednoznačne nepôsobí. Sebavedomo nás previedla strojovňou a ukázala nám, v čom tkvie práca strojníčky. Vo firme pracuje ako strojníčka zariadení pre vodné hospodárstvo.
Oddelenie podpory a prevádzky vodného hospodárstva, na ktorom Kristína pracuje, má na starosti v elektrárni úpravu vody, konkrétne zabezpečujú blokovú úpravu kondenzátu. V skratke upravujú parametre kondenzátu pomocou chemikálií.
Kristína vyštudovala strednú školu, odbor technik informačných a telekomunikačných technológií, je vyučená elektrikárka. Po škole si vyskúšala viacero zamestnaní, pracovala na živnosť, kontrolovala kvalitu výrobkov, neskôr sa dostala do fabriky ako operátorka a nejaký čas pracovala aj ako elektrikárka na stavbe, jediná medzi 200 mužmi. Vyskúšala si aj prácu zoraďovača, kde mala na starosti nastavovanie, spúšťanie a opravu strojov.
Ako vyzerá typický deň strojníčky vodného hospodárstva?
„Ráno odovzdám informácie majstrovi o stave prevádzky, musím aj od neho získať informácie, čo sa bude v ten deň robiť a ako sú na tom kolegovia, napr. či sa budú dať vyčerpať odpadové vody, ak mám plné odpadové nádrže. Je to reťazec činností, ktoré vykonávam spolu s kolegami. Dôležitá je spolupráca, nadväzujeme na seba vo veľa ohľadoch, je to tímová práca, aj keď sa nevidíme, tak sa počujeme. Neustále spolu komunikujeme cez vysielačky a telefóny.“
Aj počas nášho rozhovoru Kristína pohotovo reagovala na aktuálne požiadavky. Prevádzka musí byť zabezpečená nepretržite, zodpovednosť svojej pozície si plne uvedomuje. „V porovnaní s mojimi predchádzajúcimi zamestnaniami je toto oveľa zodpovednejšia práca. Ak by som náhodou aj spravila chybu, napr. vo fabrike, nič vážne by sa nestalo. Odstavila by sa linka a o chvíľu by sa pokračovalo. Tu sa chyby nemôžu diať. Všetky systémy sú poprepájané a nadväzujú na seba, ani jeden nesmie vypadnúť,“ vysvetľuje nám Kristína.
O čo všetko sa v strojovni staráte?
„Mám na starosti chemickú úpravu kondenzátu (BÚK – bloková úprava kondenzátu). To znamená, že upravujem surový kondenzát, ktorý je privádzaný z hlavného kondenzátora turbogenerátora pomocou kondenzátnych čerpadiel 1 . stupňa. Po prefiltrovaní cez BÚK je upravený kondenzát podávaný kondenzátnymi čerpadlami 2. stupňa do nádrže napájacej vody.“
Úprava kondenzátu sa vykonáva pomocou zmesných ionexových filtrov (ZFFER) s externou regeneráciou. Tieto filtre fungujú na princípe iónovej výmeny. Ak nastane zhoršenie chemických parametrov, technik chémie dá pokyn na výmenu filtra. Následne sa operie, rozplaví na anex a katex a znovu sa perie, kým vytekajúca odpadová voda nie je číra. Zregeneruje sa a po vymytí sa pripraví rezerva.
Na tento celý proces slúžia štyri externé regeneračné nádrže. Rezerva sa následne použije pri výmene filtra. Pri praní sa ionexová hmoota čistí od zvyškov železa a pod. Regenerácia sa vykonáva pomocou kyseliny sírovej pre katex a hydroxidu sodného pre anex. Vymývanie sa vykonáva na odstránenie všetkej regeneračnej chemikálie z hmoty nádrží a potrubia. Celý tento proces sa opakuje dookola.
Kristína nás zaviedla aj k odpadom, na miesto, kde sa zlievajú odpady, odpadové vody zo všetkých procesov a následne sa neutralizujú, odoberajú sa vzorky. Pokým mohla samostatne vykonávať svoju prácu, prešiel aj pol rok, dovtedy ju sprevádzal kolega a zaučil do všetkého, čo musí ovládať, aby vedela reagovať na rôzne situácie. Aj dnes sú však pre ňu kolegovia veľkou oporou.
Je táto práca náročná skôr fyzicky alebo aj psychicky?
„Za mňa skôr psychicky, aj keď sa človek síce nachodí, denne spravím v priemere 10 000 krokov, ale nie je to ako práca za pásom alebo iná rutinná práca. Potrebná je psychická pripravenosť a veľa sa učiť, technické vzdelanie uľahčí prácu.“
Čím je pre vás táto práca zaujímavá?
„Je to práca s hlavou, takže človek nezakrpatie, stále sa rozvíja, mne sa páči tá kombinácia práce s hlavou a fyzickej práce a samotná firma je obrovský kolos, čo je veľmi zaujímavé a vždy sa mám čo učiť.“
Aj pred začatím rozhovoru mala Kristína rozložené na stole rôzne schémy. „Kontaktoval ma operátor s požiadavkou, že potrebuje zistiť, či je jedno konkrétne zariadenie vypnuté. On mi nadiktuje číslo zariadenia, ja ho síce viem približne lokalizovať, avšak nepamätám si všetky čísla. Tie si nájdem na schéme, podľa ktorej si už zariadenie fyzicky nájdem a skontrolujem. Niektoré systémy vieme ovládať aj z počítača na diaľku, avšak napríklad ručné armatúry nie, tie musím otvárať, zatvárať ručne,“ objasňuje kolegyňa.
Ako sa vám pracuje v čisto mužskom kolektíve?
„Mne sa výborne pracuje s mužmi, nie je to prvýkrát, čo pracujem výhradne s mužmi a chlapi nešpekulujú toľko, čo mne vyhovuje. Ja som tiež skôr „chlapčenský typ“, od detstva ma lákali počítačové hry.“
Ste technický typ aj mimo práce?
„Porobím aj doma, čo treba, ale ako sa hovorí, že aj obuvník chodí bosí, tak aj my máme doma troch elektrikárov a žiarovku nikto nevymení. :)“
Ako oddychujete po práci?
„V poslednej dobe sa zaujímam o 3D tlač, tlačím rôzne výrobky pre známych. Väčšinou sú to ozdoby, ale dajú sa aj technické veci. Testovali sme presnosť zariadenia, tak sme vytlačili maticu so skrutkou a všetko do seba zapadlo. Z plastu vytvarujem skoro čokoľvek. Veľmi veľa čítam, hlavne fantasy, science – fiction a hrám hry. Tak som sa vlastne aj dostala k technike, že som hrávala hry na počítači. K tomu, aby som mohla hrať hru, som musela pochopiť hardvér počítača, lebo nie všetko som vedela spustiť. Takže výber školy bol dosť ovplyvnený aj týmto a tiež mám v rodine viacerých elektrikárov.“
