Prečítajte si ďalší článok zo série Ženy v energetike. Soňa Martauzová je naša dlhoročná kolegyňa, tímlíderka softvérovej podpory systémov kontroly riadenia (SKR).
V rámci série článkov Ženy v energetike vám predstavujeme kolegyňu Soňu Martauzovú, ktorá nastúpila do Slovenských elektrární v roku 2001 ako programátorka a pred rokom aj pol jej pribudla k programovaniu aj vedúca rola a momentálne je tímlíderka Skupiny softvérovej podpory SKR (systém kontroly riadenia).
Čo ste vyštudovali? Odkedy ste vedeli, že chcete pôsobiť v IT sfére?
Odkedy som začala chodiť do základnej školy som zistila, že najjednoduchšie je venovať sa predmetom, ktoré sa nemusím učiť, ale stačí im rozumieť, ako napríklad matematika a fyzika. Na strednú školu som preto nastúpila do Liptovského Hrádku na SPŠ elektrotechnickú, odbor výpočtová technika, kde sme sa venovali číslicovej technike a programovaniu. Odtiaľ viedli moje cesty na Slovenskú vysokú školu elektrotechnickú v Bratislave, katedra počítačov, čo je vlastne dnešná FIIT STU (Fakulta informatiky a informačných technológií).
Kam viedli vaše cesty po škole?
Vysokú školu som dokončila v roku 1985. Som pôvodne Martinčanka, avšak s moju vtedy novou rodinou sme sa rozhodli žiť v Trenčíne.
Moje prvé zamestnanie bolo vo Výskumnom ústave sklárskom v Trenčíne, kde som sa venovala automatizácii, respektíve programovaniu v oblasti Riadiacich systémov v sklárskom priemysle. Avšak keďže firmu v roku 1991 zatvorili, začala som pracovať na voľnej nohe v rovnakej oblasti, ale už so širším záberom na rôzne oblasti priemyslu. Počas tohto môjho pôsobenia som sa viac začala orientovať na realizáciu HMI SCADA, kde sa do striktne technickej a technologickej časti realizácie zakomponovala aj svojim spôsobom grafická tvorba, v čom som sa našla. V roku 2001 som vymenila podnikanie za zamestnanie v Slovenských elektrárňach ako programátorka.
SCADA ( Supervisory control and data acquisition – dozorná kontrola a získavanie údajov) je systém softvérových a hardvérových prvkov, ktorý umožňuje organizáciám: riadenie priemyselných procesov lokálne alebo na vzdialených miestach, Monitorovanie, zhromažďujte a spracovávajte údaje v reálnom čase, priamu interakcia so zariadeniami prostredníctvom softvéru rozhrania človek-stroj (HMI) a zaznamenávanie udalostí do súboru denníka.
Ako by ste vysvetlili niekomu mimo IT oblasti, čo je vašou prácou?
Začala by som tak, že keď programátor robí nejaké školenie, nemá to jednoduché, lebo má úplne iné myšlienkové pochody ako ľudia mimo IT a nie vždy to vie preklopiť do reči, ktorá by bola zrozumiteľná pre všetkých, ale pokúsim sa. Naša práca nie je vidieť, ani sa nedá chytiť, tak si to ľudia nie vždy vedia presne predstaviť.
Veľmi zjednodušene popísané, vodné elektrárne prostredníctvom kinetickej energie prúdiacej vody, ktorá roztáča turbínu, resp. sústrojenstvo vrátane generátora, vyrábajú elektrickú energiu. Všetky technológie, ktoré sú účastné na tomto procese výroby, je potrebné nejakým spôsobom ovládať, a to realizujeme pomocou riadiacich systémov, ktoré pozostávajú z niekoľkých programovateľných automatov (PLC). Tieto programovateľné automaty riadia jednotlivé objekty technológie a všetky zároveň okrem dispečingu Vodných elektrární zároveň komunikujú aj s HMI, v našej terminológii s operátorskou stanicou vo velíne vodnej elektrárne.
Čo presne je SCADA a kto každý ju vie využiť?
SCADA je informačný systém, ktorý realizuje zber dát z technológie, ich archiváciu, zobrazovanie vo forme protokolov udalostí, protokolov výstrah a porúch, grafov a vizualizuje grafické zobrazenie aktuálneho stavu ci už technológie, procesov, ktoré sa v rámci riadenia technológie vykonávajú, diagnostiky systému. Je to zároveň nástroj, prostredníctvom ktorého obsluha poveluje technológiu.
Opäť zjednodušene, vieme si tu pozrieť a ovládať technológiu v reálnom čase a vidíme ju ako živý obraz. Mojou úlohou je a bolo vytvoriť aplikáciu pre HMI a vytvoriť práve tento obraz.
Vďaka HMI má človek sprostredkované všetky aktuálne údaje z technológie. Aplikácia SCADA poskytuje všetky informácie dôležité k analýzam a diagnostike správania sa technológie. Za dodržania bezpečnostných opatrení je dostupná cez zabezpečené siete aj na diaľku, čiže dokážeme efektívne posúdiť čo sa deje kdekoľvek v technológii v rámci celého Slovenska.
Táto možnosť samozrejme zároveň poskytuje komfort aj nám programátorom pri tvorbe a skúšaní softvérov na desiatkach riadiacich systémov, ktoré máme nasadené takmer vo všetkých vodných elektrárňach.
Čím je pre vás špecifická práca v elektrárňach?
V čase, keď som začala so živnosťou, samotné podnikanie na Slovensku ešte len vznikalo. Pre mňa to znamenalo, že som si musela prácne nájsť klientov, vytvoriť im niečo, čo sa im bude páčiť a bude mať pre nich úžitok a nakoniec aj presvedčiť zákazníka, že mi zato majú aj zaplatiť. Avšak po čase som zistila, že jediná časť, ktorá ma v tomto procese baví, je práve tá odborná práca a všetko ďalšie ma zaťažovalo. To bol aj dôvod prečo som sa rozhodla sa zamestnať a Slovenské elektrárne predstavujú pre mňa stabilitu, a zároveň tu mám možnosť využiť svoje odborné znalosti.
V práci som obklopená odborníkmi z rôznych oblastí, čo je pre mňa veľmi motivujúce. Čokoľvek sa v práci rieši, veľmi veľa sa pri tom naučím aj od mojich kolegov, ale taktiež aj od kolegov z iných oddelení, bez ktorých by sme našu prácu nevedeli robiť.
Aké je to pracovať v mužskom kolektíve a aké sú charakteristiky práce s mužmi vs. so ženami?
Ja som nikdy nepracovala v typicky ženskom kolektíve, preto to neviem porovnať, ale mne sa s mužmi pracuje veľmi dobre. Už na strednej aj vysokej škole som bola prevažne v mužskom kolektíve. Musím zároveň konštatovať, že či už na štúdiách alebo v práci som stretla ženy, kamarátky, ktoré sa stali navždy súčasťou môjho života. Určite aj tu vo VET.
Aké schopnosti, vlastnosti sú nevyhnutné na výkon vašej práce?
Čo sa týka programovania v oblasti automatizácie, tam je absolútny predpoklad abstraktné a logické myslenie. Človek musí vedieť rozmýšľať v binárnej logike, musí byť pragmatik a zároveň technicky podkutý. Určite je nutné vedieť čítať technickú dokumentáciu. Môj názor je, že takýto človek musí mať aj komunikačné schopnosti, keďže nestačí poznať programovacie jazyky, softvérové nástroje, ale predovšetkým musí zvládnuť problematiku, ktorú ide pretaviť do softvéru a toto bez efektívnej komunikácie s množstvom iných odborníkov jednoducho nepôjde. My robíme softvéry pre riadenie technológií, čiže napr. keď riadime elektrické prvky v rozvodni, musíme chápať ako funguje rozvodňa a procesy s jej ovládaním súvisiace. Keď chceme ovládať ventily a motory v technológii, musíme poznať technológiu a všetky súvislosti vo vzťahu k procesom ktoré v nej prebiehajú. Chceme riadiť výrobu, tu už ozaj programátor musí zvládnuť náročnú problematiku.
„Ak danej technológii a procesom nerozumieme, len ťažko pre ňu spravíme riadiaci systém.“
Programátor musí mať schopnosť tvoriť softvér v rôznych softvérových nástrojoch, musí rozumieť mnohým komunikačným rozhraniam, musí toho ovládať veľa a zároveň sa veľa učiť, aby dokázal zabezpečiť spoľahlivé riadenie technológie a výroby vo vodnej elektrárni. Tiež musí byť sebakritický a v prípade riadenia ľudí musí byť aj dobrý „psychológ“. Odborníci vo svojej oblasti sú všetci, ale zároveň majú všetci svoju osobnosť a tieto jednotlivé osobnosti treba zladiť, aby sme dosiahli náš cieľ. Verím, že sa nám to darí a dúfam, že vo mne majú moji kolegovia z tímu aj oporu.
„Abstraktné myslenie mi nikdy nerobilo problém, práve naopak. Tvorba vizualizácií ma veľmi napĺňa. Okrem toho, že má technologický a informačný význam, pre mňa je to zábava.“
Ako oddychujete po práci?
Ja veľmi neoddychujem. Jednak chodím pravidelne cvičiť, kompenzujem tak dlhoročnú sedavú prácu. Máme chalupu, kde trávime veľa času či už s rodinou, kamarátmi, alebo len vo dvojici, v lete aj v zime. Radi cestujeme. Mám rada prírodu, turistiku a teraz už viac času trávim s vnučkami. Do môjho väčšinou mužského sveta vstúpili moje dve dievčatká a úplne mi ho prevrátili, sú pre mňa obrovský dar od života. Verím tomu, že z nich raz vyrastú šikovné a schopné mladé dámy, ktoré si nájdu uplatnenie v akomkoľvek odbore, ktorý im bude blízky a že tiež presvedčia že neexistujú pozície, ktoré sú čisto mužské.
Ako vnímate pozíciu žien v IT? Majú to náročnejšie ako mužský kolegovia?
Veľmi to záleží od samotnej ženy. Myslím si, že som niekedy mala aj výhodu ako žena, keďže okrem odborných zručností som zároveň vedela ako s mužmi komunikovať a presvedčiť ich o niečom.
Vo VET pracujú mnohé pozoruhodné dámy aj v technických oblastiach. Mala som tu v Trenčíne šikovnú akceptovanú kolegyňu Martu, programátorku na dispečingu a už dve desaťročia tu mám kamarátku Danicu, taktiež veľmi šikovnú kolegyňu, dnes manažérku projektov, dávnejšie projektantku elektro. Nemôžem opomenúť kolegyne z trenčianskeho ICT Janku a Renátu. Teší ma, že sa nám spoločne podarilo osloviť mužských kolegov posolstvom, že žena patrí do technických oblastí. Teraz by už v mnohých tímoch privítali ženy v kolektíve.
Aké máte plány do budúcna?
Nakoľko je moja nová budúcnosť už za pár dní, môžem len konštatovať, že som sa snažila o to, aby tím, ktorý aktuálne vediem, plynule pokračoval v náročnej tvorbe softvéru riadiacich systémov, rovnako som sa snažila odovzdať a zorganizovať predávanie čo najviac vedomostí a skúseností aj od rôznych iných odborníkov vo firme. Je to pre mňa také zadosťučinenie, že ešte dlhé roky sa tu bude využívať systém, ktorý som pomohla vytvoriť spolu s kolegami aj ja. Rovnako verím, že mladá generácia nielen využije znalosti, ktoré sme im s kolegami odovzdali, ale že sa im podarí vytvoriť aj niečo sofistikovanejšie, čo bude slúžiť ľudom na uľahčenie práce.
V súkromnej sfére budem hlavne venovať viac času tomu, čo ma baví a čo mám rada. Predovšetkým je predo mnou prvé leto veľkých prázdnin mojich vnučiek. Taktiež ma teší, že konečne nastáva čas spoznávať malé krásy Slovenska, na ktoré v hektickom pracovnom období nie je priestor. Budem mať viac priestoru na stretnutia s mojou rodinou, našimi kamarátmi a určite aj novými známymi.
„Rada by som využila tento priestor a poďakovala sa všetkým mojim kolegom za to, že som tu s nimi mohla prežiť báječné roky a robiť prácu, ktorá ma napĺňala. Boli a ste mi inšpiráciou, dobrými kolegami, úžasnými kamarátmi, ale aj priateľmi, určite na celý život.“
