Prečítajte si ďalší článok zo série Ženy v energetike. Mariana Mančíková sa v jadrovej energetike pohybuje od vysokej školy a jadrom žije aj celá jej rodina.
Oblasť jadrovej energetiky jej učarovala už na Vysokej škole technickej. Elektrotechnická fakulta, kde sa venovala aj problematike jadra, bola vtedy nová. Pôvodne si myslela, že po škole pôjde pracovať na východ do Keceroviec, ktoré boli na Slovensku vytýčené ako tretia možná lokalita pre výstavbu jadrovej elektrárne. Nakoniec však po Jaslovských Bohuniciach začali stavať elektráreň v Mochovciach, kde nastúpila v roku 1985 ako technička spúšťania. Dnes pracuje ako vedúca centralizovaného útvaru havarijného plánovania a pripravenosti – Mariana Mančíková.
Vždy ste chceli pracovať v jadrovej energetike?
Až ku koncu štúdia na vysokej škole, ale odvtedy ma to neopustilo. Prešla som si mnohými pozíciami, pričom medzi tie dominantné patril práve útvar spúšťania, kde bol významný tím odborníkov a ja som sa dostala na pozíciu zodpovednú za primárny okruh, neskôr som prešla na útvar prevádzky ako technický pracovník, ďalej na útvar bezpečnosti, kde som sa asi prvýkrát začala zaujímať o oblasť havarijnej pripravenosti a potom som sa stala vedúcou útvaru havarijného plánovania. Potom to bola havarijná pripravenosť a životné prostredie a od roku 2019 som vedúcou centralizovaného útvaru havarijného plánovania a pripravenosti za EMO aj EBO.
Naozaj ma baví učiť sa niečo nové, oblasť havarijného plánovania sa neustále vyvíja a dotýka sa všetkých oblastí v rámci dostavby, spúšťania a prevádzky elektrárne. Je potrebné mať široké znalosti a vedomosti, aby ste mohli byť adekvátnym partnerom pre útvary, s ktorými spolupracujete. Zúčastňujem sa aj medzinárodných previerok za oblasť havarijnej pripravenosti v pozícii preverovateľa. Tým získavam ďalšie vedomosti a znalosti z iných elektrární.
HAVARIJNÁ PRIPRAVENOSŤ
Súhrn činností, ktorých cieľom je zabezpečiť splnenie všetkých opatrení, potrebných pre ochranu zamestnancov, a ostatných osôb na území elektrárne, ako aj obyvateľstva v okolí pri vzniku mimoriadnej udalosti, resp. riziku vzniku takejto udalosti.
Čo je úloha vás ako vedúcej havarijného plánovania?
Identifikujeme možné riziká a udalosti, ktoré by mohli mať dopad na zhoršenie podmienok, ako v elektrárňach, tak v okolí. Zavedením účinnej havarijnej odozvy sa snažíme eliminovať rozvoj udalostí, ako aj dopady na zdravie či pracovné a životné prostredie.
Na základe rôznych analýz a znalostnej databázy možných havarijných stavov, ktorá sa neustále rozširuje, sa snažíme získať čo najviac informácií o možných haváriách a ich charakteristikách. Preto identifikujeme symptómy možného rozvoja udalosti, aby boli včas klasifikované podľa závažnosti a postupovali sme tak, aby sme zabránili ďalšiemu rozvoju udalosti alebo znížili jej dopad a eliminovali následky. Samozrejme aj samotné postupy neustále zlepšujeme na základe medzinárodnej praxe, ako aj praktickými havarijnými nácvikmi a cvičeniami. Pomáhajú nám overiť si účinnosť a efektivitu havarijnej odozvy.
Čo je pri havarinej pripravenosti vašou najväčšou výzvou?
Najnáročnejšia je práca s ľuďmi. Sme menší tím, no naše výsledky odzrkadľujú aj celé elektrárne, keďže práve havarijná pripravenosť je jedným z faktorov, ktorý môže zásadne ovplyvniť verejnú mienku o jadrovom odvetví. Vzhľadom na náš široký záber musíme byť dobrý a zohratý kolektív. Rada robím s kolegami, ktorí so mnou spolupracujú a nie „pracujú pre mňa“. Pri spolupráci s ostatnými útvarmi musíte stále počítať s tým, že každý má svoju osobnostnú črtu, vedomostnú a znalostnú charakteristiku, s ktorou musíte pracovať a zhodnocovať ju, ak chcete mať efektívnu spoluprácu a výsledky. Aj preto sme popri odbornej príprave zaviedli aj outdoorové výcviky, kde sa môžu ľudia spoznávať a zlepšovať mäkké zručnosti, podstatné pre efektívnu komunikáciu.
Ste predsedníčkou združenia Ženy v jadre. Aká je jeho hlavná myšlienka?
Ženy v jadre je sekcia Slovenskej nukleárnej spoločnosti, a zároveň je aj národnou organizáciou, patriacou pod celosvetové združenie WIN (Women in Nuclear). Sme profesionálky z rôznych sektorov spojených s jadrovou energetikou a ionizujúcim žiarením. Nájdete medzi nami zástupkyne elektrární, školstva, z rôznych rezortov či z výskumných inštitúcii. Chceme prezentovať pozitíva využívania ionizujúceho žiarenia. Rovnako je to pre nás veľmi príjemné spoločenstvo, lebo za tie roky sa medzi nami vytvorili nielen silné profesionálne väzby, ale aj priateľstvá.
Ako vašu robotu vníma rodina a čomu sa venujete po práci?
Moja rodina je veľmi spätá s jadrovou elektrárňou. Manžel je už na dôchodku, ale stále aktívne žije s tretím blokom Mochoviec, kde pracoval. Náš syn už pokračuje v pozícii operátora. Dcéra je vedkyňa a tiež sa zaujíma o jadrovú energetiku a podporuje ju. Aby mi hlava „vypla“, tak to musia byť buď predovšetkým športové aktivity, vychádzka do prírody, turistika. Veľmi ma obohacuje moja rodina, do ktorej nám nedávno pribudol aj vnuk. Covidové obdobie bolo dobré v tom, že človek si viac pochodil to naše Slovensko, a to mi aj zostalo. Často chodíme aj do Čiech, na Moravu, do Maďarsko a v poslednej dobe aj do Poľska. Ale mám rada aj dobrú knihu, medzi moje obľúbené patria klasické detektívky, historické knihy, poézia. Keď idem na dovolenku, tak si cielene beriem 4 – 5 kníh rôzneho žánru a striedam ich. Čítam veľmi rada, a preto máme knihy v celom dome.
